Keď červené svetlá zhasnú – „Pohľad do mysle pilota F1“

„Červené svetla zhasli a máme odštartované!“ na tieto slová má patent človek, ktorý a to nielen v mojom vnímaní dopomohol v našich končinách vzkrieseniu F1 - Števo Eisele a znamenajú jediné: štart pretekov Formuly 1.

„Červené svetla zhasli a máme odštartované!“ na tieto slová má patent človek, ktorý a to nielen v mojom vnímaní dopomohol v našich končinách vzkrieseniu F1 - Števo Eisele a znamenajú jediné: štart pretekov Formuly 1. Kráľovná motošportu je späť a moja Pani manželka, ktorá miluje vtipné reelska s chýbajúcimi pneumatikami Ferrari vie, že nedele okrem futbalu budú patriť tomuto krásnemu športu.

Pamätám si, že ako deti sme jazdili s mojim kamarátom na bicykloch pod našim blokom. Na našom sídlisku sme si našli 3 chodníky, ktoré spĺňali charakter okruhu. Na jednom sme dokonca mali aj pitlane a pretekali. On červený „tifosi“ a veľký obdivovateľ Michaela Schumachera a ja samozrejme opak - fanúšik strieborných šípov a Miku Häkkinena. Naše jazdecké schopnosti boli zhruba na rovnakej úrovni, ale rozhodla technická stránka a pripravenosť „monopostu“ – on mal totiž väčší bicykel s viac prevodmi.

Premietneme sa o 20 rokov ďalej a detský úžas a obdivovanie tohto športu doplnilo veľa odborných informácií z oblasti psychológie. Vznikla tak ešte väčšia zvedavosť. Pohľad do hlavy pilota F1 z hľadiska športového psychológa som chcel napísať už dávnejšie, ale čakal som kým sa spustí ten správny myšlienkový pochod a dám dokopy tie správne slová. Tak čo ideme na to?

Poďme po poriadku. Čo sa vlastne v tom monoposte deje? Čo všetko pôsobí na telo pilota a aké nástrahy musí pilot zvládnuť? Prečo bežný človek nezvládne vedenie monopostu F1 inak ako na „playku“?**

Reakčný čas pilotov F1 je okolo 200 milisekúnd. Rekordný čas bol nameraný pri štarte Veľkej ceny Japonska v Suzuke 2019 Valtterimu Bottasovi a bolo to 40 milisekúnd. Pre porovnanie je to reakčný čas, ktorý dovolí mačke bezpečne uniknúť prekvapujúcemu útoku hada. Brzdový pedál v monoposte F1 si vyžaduje pre úplne využitie brzdovej sily stlačenie silou, ktorá je podobná ako pri zdvihnutí váhy 100 kilogramov pri mŕtvom ťahu. Pritom pri brzdení zažívajú jazdci pôsobenie sily na úrovni 5G, čo sa rovná dopadu z výšky druhého poschodia na zem. Ďalšou zaujímavosťou je, že krk jazdcov je podrobovaný záťaži o veľkosti, ktorá môže byť ekvivalentom toho, akoby sme držali na hlave 40 kilogramový kotúč. Preto si pri trochu pozornosti možno všimnúť, že niektorí jazdci majú obrovské krky. Počas pretekov sa cockpit monopostu môže zohriať až na 60 stupňov Celzia, čo spôsobuje stratu 2,5 až 3 kg tekutín za preteky. Takáto strata tekutín môže spôsobiť u jazdcov pulz na úrovni 170 až 180 úderov za minútu. Počas celých pretekov! Pre porovnanie maratónsky rekordér Eliot Kipchoge počas 42 - kilometrového behu má priemerný pulz okolo 160-170 úderov za minútu počas dvojhodinového behu. Náročné na telo, že?

Fyzická odolnosť je s tou psychickou prepojená a preto, ak športovec chce byť psychicky odolný, musí v tréningu pracovať na svojej fyzičke. Tento trend pozorujeme aj u F1 pilotov, ktorí dbajú na túto stránku. V dnešnej dobe jazdci dodržiavajú prísne tréningové plány na budovanie sily, vytrvalosti a flexibility, čo prispieva aj k ich celkovej psychickej pohode.

A aké sú teda nároky na psychiku pilota? Alebo jeho kognitívny teda mentálny výkon? Čo sa vtedy v mozgu deje? Ktoré procesy sú najvyťaženejšie?

Psychológia v pretekoch F1 môže zohrať kľúčovú úlohu pri určovaní úspechu na trati. Jednou z hlavných výziev v pretekoch je zvládnutie extrémnej úrovne tlaku. Jedna chyba, jedno zlé rozhodnutie, jedno malé zaváhania a všetko je preč. Jazdci čelia obrovským očakávaniam zo strany svojich tímov, sponzorov a fanúšikov. Udržať si sústredenosť a vyrovnanosť v týchto podmienkach uprostred hluku a konkurencie počas celých pretekov si vyžaduje koncentrácie pozornosti na najvyššom leveli. Kognitívny tréning preto musí obsahovať okrem cvičení na reakciu aj na udržanie pozornosti a nízku chybovosť pod tlakom.

Ďalším psychologickým aspektom v pretekoch je schopnosť robiť správne rozhodnutia v zlomkoch sekundy. Jazdci musia v mysli spracovávať obrovské množstvo informácií v reálnom čase a robiť strategické rozhodnutia, ktoré môžu výrazne ovplyvniť ich výkon a výsledky pretekov. Preto mechanizmus mozgu veľa týchto informácií spracováva automaticky bez účasti vedomia. Predstavte si to ako jazdu na bicykli - ako keď prvýkrát idete bez pomocných koliesok. Po chvíli ste už neuvažovali nad tým, že musíte udržiavať rovnováhu, však? Proste to robíte. To na čom počas pretekov pracuje vedomá časť mysle môže byť napríklad – prehodnocovanie rizík, predvídanie ťahov súperov a následná úprava stratégie.

Ďalším nemenej dôležitým aspektom je prekonanie jednej zo základných emócií – strachu. Pretekanie vo vysokých rýchlostiach prináša neodmysliteľné riziká. Predstavte si, že každú jednu zákrutu koketujete s nehodou, ktorá môže mať pre vás fatálne následky. Prekonanie vrodeného strachu z havárie alebo zranenia je rozhodujúce pre udržanie koncentrácie a podávania špičkových výkonov. Ešte väčšou výzvou sa to stáva po vážnej nehode. Možno vám pri čítaní týchto slov napadnú jazdci, ktorí sa po vážnych nehodách už nedokázali dostať na vrchol. Spomeniem napríklad Felipeho Massu alebo Róberta Kubicu.

Okrem strachu je dôležité zvládať aj iné emócie, ako je frustrácia, hnev a sklamanie po neúspechoch. Mám stále pred očami pohľad na Lewisa Hamiltona sediaceho po strate rekordného ôsmeho titulu v monoposte. Intenzita tých pocitov, ktorými si v tom momente prechádzal je pre mňa nepredstaviteľná. O to viac obdivujem, že našiel tú vnútornú silu sa z toho monopostu postaviť a dokonca pokračovať ďalej. Nemusíte byť jeho fanúšikom na to aby ste chápali, že takéto správanie je znakom odolnosti a neuveriteľného odhodlania.

Posledným v tomto článku spomenutým aspektom je neochvejná sebadôvera. Tá pramení najmä z tréningu, či už na trati alebo na simulátore. Pilot musí mať dôveru vo svoje schopnosti a dôverovať svojím inštinktom, aby zvládol posúvať hranice svojej rýchlosti a výkonu. Aj malá pochybnosť môže byť škodlivá a viesť k váhavosti, to vedie k ohrozenému rozhodovaniu a strate desatín, stotín alebo tisícin sekúnd na trati.

Podoby a prístupy k mentálnemu tréningu jazdcov F1

Aby piloti F1 zvládli niektoré zo spomenutých výziev pretekov F1 sa jazdci často spoliehajú na rôzne mentálne techniky a stratégie. V rámci športovej psychológie si tieto informácie o spoluprácach strážia a len občas sa dozvieme, že niekto ich vyhľadal. Napríklad v roku 2021 George Russell priznal, že využil služby psychológa, keď sa potýkal s vtieravými myšlienkami. Je trendovejšie priznať, že pracujú s „mental alebo performance coachom“, ktorý zodpovedá aj za ich fyzickú aj psychologickú prípravu. Predsa pri psychológovi ešte stále ide o priznanie vlastnej zraniteľnosti a to môže byť náročné.

Medzi najčastejšie využívané prístupy patria vizualizačné techniky a techniky mindfulness. Vizualizácia ako silný nástroj umožňuje jazdcovi prostredníctvom vividnej predstavy si zvedomiť seba v situácií pretekov - ako jazdia perfektné kolá a robia presné predbiehacie manévre alebo perfektné pitstopy. Takýto prístup umožňuje pilotovi zlepšiť a zefektívniť tréning na trati, posilniť svalovú pamäť a tým zlepšiť svoju výkonnosť. Druhým prístupom, ktorý svojho času v majstrovskej sezóne uplatňoval aj Nico Rosberg je prístup s prvkami mindfulness. V jednoduchosti ide o kultiváciu schopnosti všímať si a reflektovať svoje vnútorné prežívanie, prostredníctvom meditačných techník, techník dýchania a vnímania si pilot prehlbuje a zostruje svoje zmysly, učí sa lepšie vnímať potreby svojho tela a jeho regulácie. Neznamená to, že pilot neprežíva nepríjemné emócie a stavy, ale že ich dokáže rýchlejšie spracovať, akceptovať a sústrediť sa na prvky výkonu, ktoré dokáže ovplyvniť, čo v závere môže rozhodnúť o titule.

Očami z vonku je svet F1 jednoduchý - dvadsaťdva gladiátorov, dvadsaťdva najlepších pilotov na svete. Mužov, ktorých mozog a jeho kognitívne schopnosti, ako som sa vám snažil naznačiť sú naprogramované s chirurgickou presnosťou viesť extrémne rýchle motorové vozidlo a počas dvojhodinových pretekov v maximálnom sústredení bojovať o každý milimeter trate. Títo muži sú v pravom slova zmysle majstri svojej mysle.

Okrem vedenia monopostu na trati, ktoré si vyžaduje zameranie a rozdeľovanie pozornosti, skvelé rozhodovacie procesy, pamäť na extrémne vysokej úrovni sa od jazdcov vyžadujú aj technické zručnosti a citlivosť smerom k nastaveniu auta alebo komunikačné zručnosti a spoluprácu s mechanikmi. A to všetko v enormnom napätí a tlaku z výsledkov a udržania jedného z dvadsiatich dvoch miest na gride aj pre ďalšiu sezónu. Je to celkom slušná nálož, však?

"To je život formuly 1. V nej totiž nikdy neviete čo príde ako ďalšie, všadeprítomný element rizika je nad vami ako taký Damoklov meč. Práve piloti sú tí, ktorí sa s tým musia vysporiadať čo najlepšie a zobrať si z každej situácie niečo. A ak sa náhodou niečo nepodarí, pozbierať všetku zostatkovú energiu a zdroje na to, aby to skúsili znovu."